Vo vzdelávaní nadaných sa využívajú dva hlavné prístupy: akcelerácia a obohatenie.
Akcelerácia je urýchlenie vzdelávania. Medzi formy akcelerácie patrí:
- skorší nástup do školy
- preskočenie ročníka
- absolvovanie naraz dvoch ročníkov
- absolvovanie niektorého predmetu vo vyššom ročníku
Obohatenie je rozšírenie, prehĺbenie učebného obsahu a
aplikovanie učebných aktivít mimo rámca bežných učebných osnov.
Obohatenie realizujeme týmito formami:
- rozšírením a prehlbovaním obsahu učiva
- poskytovaním informácií a tém, ktoré nesúvisia s bežným školským obsahom
- zaradením obohatenia ako samostatného predmetu
- projektovým vyučovaním, tvorbou referátov, esejí, projektov...
- riešením problémových úloh, poskytovaním komplexných podnetov a učebných činností založených na
rozvíjaní myslenia
Vo vzdelávanie nadaných sa zameriavame najmä na:
- rozvíjanie vyšších úrovní myslenia (analýza, syntéza, hodnotenie)
- kritické myslenie a argumentáciu
- tvorivé riešenie problémov
- používanie intuície a zdravého riskovania (tzv. risk-taking)
- skúmanie, bádanie, objavovanie
- prezentáciu
- samostatnosť
- spoluprácu
- sebapoznanie
- sebahodnotenie
Čo je vo vzdelávaní nadaných efektívne:
- nechať deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať (miesto vysvetľovania učiva)
- ukázať deťom vlastnú omylnosť, nemať pravdu za každú cenu
- nechať učebný proces viesť ich otázkami a záujmami aj za cenu toho, že sa odbočí od témy
- používať racionálne argumenty, zdôvodňovať svoje (učiteľove) požiadavky
- vypočuť deti, učiť sa od nich
- podporovať vnútornú motiváciu (ich vnútornú túžbu po poznávaní a činnosti)
- poznávať a vykonávať aktivity spolu s deťmi, s nadšením
- pripravovať im dostatočne stimulujúce úlohy, zadávať úlohy ako problém na riešenie
- diferencovať úlohy podľa záujmu a schopností žiakov (teda pripravovať rôzne
stupne, druhy a úrovne aktivít)
- prejaviť záujem o ich vlastný (aj keď nie dokonalý) spôsob riešenia
- ponúkať dostatok zaujímavých aktivít, ale neočakávať, že sa ich zúčastní rovnako
ochotne každé dieťa
- hodnotenie výkonov viesť formou diskusie, pýtať sa na názor žiaka
- pozitívne hodnotenie (zdôrazňovanie pozitívnej stránky žiackeho výkonu, nie chýb)
- byť deťom partnerom, pomocníkom, riešiť, poznávať a bádať spolu s nimi
Čo je vo vzdelávaní nadaných nevhodné:
- mentorsky pristupovať k chybám, všímať si viac chyby ako pozitívne stránky výkonu žiaka
- nadmerne používať vonkajšiu motiváciu (známky, autoritatívne hodnotenie), nútiť deti robiť veci, ku ktorým majú odpor (radšej ich treba vhodne motivovať, niekedy je vhodné nechať ich tak, nemusia sa zapojiť do každej aktivity)
- presadzovať a očakávať stanovené spôsoby a algoritmy riešenia
- precvičovať mechanické zručnosti (napr. krasopis, jednoduché počtové úkony) až do dokonalosti, očakávať formálnu dokonalosť
- očakávať od nich podriadenie sa autorite, bezvýhradnú poslušnosť k autorite
- vytvoriť v kolektíve prostredie rivality častými individuálnymi súťažami v rámci školských činností
- požadovať od detí formálne zápisy, postupy, odpovede
- očakávať od detí dokonalosť, bezchybnosť
- využívanie dieťaťa na neustále pomáhanie slabším spolužiakom
- používať šikovné nadané dieťa ako príklad a "ťahúňa" celej triedy (nadané dieťa má byť pre učiteľa objektom rozvíjania a nie prostriedkom zvyšovania úrovne celej triedy)
|
