Stridžie dni

      O strigách už počul každý z nás, ale že strigy majú svoje dni, to sme ani netušili. Až doteraz. Ako inak, rozmarné strigy oslavujú hneď niekoľko dní za sebou a celé obdobie ich osláv nazývame stridžími dňami. Je to magické obdobie roka, v čase ktorého sa dá magickými úkonmi prispieť k dobru v budúcom roku, ale rovnako i poškodiť. To podľa toho, či sa praktizuje biela alebo čierna mágia.

Stridžie dni symbolizujú akési tajomno, čary...

      Na tohtoročné samotné „slávenie“ a „vyháňanie“ bosoriek sme boli pozvaní aj my, žiaci ZŠ - Hrnčiarskej v Humennom. A nemuseli sme ísť ani ďaleko, strigy prišli medzi nás, aby nám pripomenuli staré ľudové zvyky a pranostiky v krásnom predvianočnom období. V spomínané stridžie dni - na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša a na Luciu - sme si spolu zaspomínali na dedinu v minulosti, keď nebola elektrická energia len svetielkovanie sviečok v oknách, mesačný svit... Tma budila strach a svetelné efekty spríjemňovali stretnutia. Bol to čas priadok, žartovných večerov, obchôdzok, rozhovorov, zabezpečenia úspešného ďalšieho roka. Čas bosoriek... My sme sa však stríg a bosoriek nebáli.
      Na Katarínu sme sa chránili pred strigami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. Strach nám vinšami zaháňali mládenci v ženských šatách. V deň Ondreja sme veštili náš osud a budúceho partnera. Barborky chodili po škole v bielych šatách s husacím krídlom a metlou "vymetali" triedy a odmetávali všetko zlo a chorobu. Na Luciu vyháňali mládenci bosorky zo školy korbáčmi, pískali na píšťalkách, trúbili na rohoch a cengali kravskými zvoncami, aby ich hlukom vyplašili. A ak chcel niekto strigu odhaliť, musel vyrobiť drevený stolček zo smrekového dreva bez jediného klinca, sadnúť si naň na krížnych cestách. Ak to chcete o rok skúsiť aj vy, nezabudnite za sebou cestou domov sypať mak, ihly alebo obilie či šošovicu, aby vám striga neuškodila! Pretože strigy sú medzi nami stále!
      My, žiaci ZŠ - Hrnčiarskej v Humennom, sa však stríg a bosoriek už nebojíme, veď ich návštevy v našich triedach vyvolali len úsmevy na tváričkách detí, spolu sme si zaspomínali na tradície našich predkov a ešte viac sme si uvedomili, aké pekné je mať dobré medziľudské vzťahy, rozdávať radosť a šťastie.

Mgr. Jitka Fiľová