V minulosti si ľudia mnohé prírodné javy nevedeli vysvetliť. Tak to bolo aj v prípade, keď nad jedným ostrovom v Stredozemnom mori zbadali dym a oheň. Ľudia verili, že na vrchole hory je dielňa Vulcana – kováča rímskych bohov, ktorý pri práci kúri v peci (dym) a z nákovy mu odlietajú iskry (úlomky lávy). Ostrov pomenovali Vulkáno. Sopky predstavovali v minulosti a predstavujú aj dnes, neustále nebezpečenstvo.

      V piatom ročníku preberáme tému o sopkách na zemeguli. Pre žiakov je to mimoriadne zaujímavý projekt, kde si môžu odskúšať ako sopka funguje. Je to naozajstný zážitok a piataci sa na to veľmi tešili. Za pomoci šikovných rodičov vymodelovali sopku a pomocou návodu z internetu sopka chŕlila lávu a vylietavali z nej iskry a oheň. Ocko Kristiána Kokuľu vytvoril so synom krásny prierez sopkou a rodičia Adama Valalíka prišli jednu nebezpečnú sopku „odpáliť“ až na školský dvor.

      Ocko Juliany Čabákovej bol zas na Islande, a tak sme mali aj popol z tamojšej najväčšej sopky Hekly. Obdivovali sme aj kúsok lávy z talianskej Etny. U žiakov však zabodovala sopka Ľuba Siváka, ktorá krásne farebne dymila a naozaj aj horela. Pravdaže omnoho viac sa žiaci naučia o sopkách neskôr v chémii, ale taká vlastnoručne vyrobená sopka má svoje nezabudnuteľné čaro.

      No povedzte... však si také šikovné deti zaslúžia veľkú jednotku – pravdaže aj rodičia.