S týmto názvom sa realizoval na našej škole v tomto školskom roku projekt, vďaka ktorému žiaci tried pre mimoriadne nadané deti získali možnosť priamo na vyučovaní používať dva notebooky s pripojením na internet a finančnú podporu pre skutočné „hľadanie“ v celkovej výške 50 000 korún.
      Vďaka notebookom žiaci priamo na vyučovaní robili prvé krôčiky pri zvládaní strojopisu. Tento žiaci potrebujú pri písaní prezentácie o hľadaní divov nášho kraja určenej pre ostatných žiakov ďalších 26 škôl pre mimoriadne nadané deti na Slovensku.

      Hľadanie divov nášho kraja vypuklo 4. júna, keď 41 žiakov školy navštívilo prvý div nášho kraja - jednu z troch aragonitových jaskýň na svete – Ochtinskú aragonitovú jaskyňu. Pozorovali sme jej výnimočnú hviezdicovú výzdobu a pri vtipnom sprievodcovskom komentári sme sa cítili skutočne ako v rozprávke. Aj keď bolo trošku chladno, v jaskyni bola teplota 7°C, my ako správni škriatkovia sme sa nezľakli.

      Druhý div nášho kraja, ktorý sme navštívili po výdatnom spánku v penzióne Lubinka pri priehrade Ružín pri Košiciach, boli Opálové bane na Dubníku. Do hľadacej akcie sme šli s veľkým očakávaním a optimizmom. Ten však začal v našich myšlienkach ustupovať, keď sme zbadali, do čoho nás správcovia bane chceli obliecť. Nakoniec z nás urobili permoníkov z dobrej rozprávky a určite by nás ani naše mamky nespoznali v takomto maskovaní. Až po vstupe do podzemia sme zistili, aké to bolo prezieravé maskovanie. Z bane nás najprv ovial chlad 1°C, sem tam kvapky presakujúcej vody a tvrdé skaly, ktoré sa nevyhli najmä vyšším osobám (pani učiteľky to vyskúšali na vlastných hlavách).

      Prehliadka bane Viliam trvala jednu hodinu. Naše oči si privykli na tmu a telo na chlad. Vtedy sme začali vnímať chladnú podzemnú krásu okolo nás aj s priezračne čistým jazierkom. Pod zemou sa nám páčilo, no prvé lúče denného svetla sme privítali s obrovskou úľavou. Omnoho viac sa nám páčila priam zlatokopecká horúčka, keď sme v haldách hlušiny hľadali svoj vlastný opál. Niektorých žiakov sme odtiaľ museli doslova ťahať. Našli sme však prekrásne kúsky opálov. Žiakov našich tried najviac trápila myšlienka, ako mohli naši predkovia v takejto tme a zime ťažko pracovať denne 12 – 14 hodín.

      Posledným divom nášho kraja bol gejzír v Herľanoch, ktorý máva erupcie každých 34 – 36 hodín. Práve tieto predlžujúce sa intervaly boli dôvodom, prečo sme nemohli priamo sledovať erupciu gejzíru. Dúfame, že pri najbližšej ceste okolo Herlian žiaci nájdu s rodičmi spôsob dôjsť včas k striekajúcemu gejzíru.

      Naše veľké hľadanie sa skončilo úspešne. Sme bohatší o nové poznatky z jaskyne, bane či gejzíru, prežili sme športové hry v Lubinke aj chutnú opekačku, máme dokonca novú Miss našich tried. Budeme robiť všetko pre to, aby budúci rok bol opäť taký zaujímavý.