...ani sama neviem kedy v septembri TO začalo. Väčšina školopovinných žiakov si chce cez prestávku oddýchnuť, avšak do tejto štatistiky nemožno zaradiť výmyselníkov z 5.A. Po prvej lodičke pribudla ďalšia a keď už boli plné parapety a množili sa sťažnosti od pani upratovačky... prišlo to, čomu sa jednoducho hovorí – nápad.

      Pod zručnými rukami sa premieňali vypísané zošity, reklamné letáky, kozmetické katalógy i školské písomky na plávajúci sen. Chodbové hlasy hovorili „však ich to prejde“. Neprešlo!!! Lodí pribúdalo, prístav v skrini praskal vo švíkoch. Hrozilo, že sa nedajbože nebudeme mať kde učiť, tak padlo rozhodnutie. Zima – nezima, lode musia vyplávať.

      Sami by sme to nezvládli, tak nastúpili šikovné mamky a čiperné babky, vyzbrojené termoskami s čajom a mňamkovými koláčikmi. Rieka z lodí rástla a rástla, až sme sa zastavili na čísle 4 025. Verte – neverte, námorníctvo je ťažký chlebíček. Riadne nás to zmohlo, ale neodradilo. My 12-ti + 1 v našej ceste objavov pokračujeme.

Ale o tom potom ...