V posledných teplých jesenných dňoch sme zažili my, piataci, neobyčajné hodiny literatúry. Presnejšie 21. a 22. septembra sme sa vybrali s našimi učiteľkami slovenského jazyka, s pani učiteľkou Fiľovou, Dzurkovou, Baránkovou, a tiež s pani učiteľkou Petrocovou do Vihorlatskej knižnice. Vo dverách nás privítali milé tety knihovníčky. Ukázali nám celú knižnicu, dôkladne nám vysvetlili systém fungovania knižnice a ochotne nám odpovedali na všetky naše zvedavé otázky.

      Ukázali nám celú knižnicu, poukazovali nám, kde môžeme nájsť knihy dobrodružné, detektívne, romantické... Vďaka nim dnes vieme, na čo a ako slúžia katalógové lístky, a tiež kde máme hľadať nami vybrané tituly kníh. Ukázali nám, kde môžeme nájsť detskú literatúru (rozprávky, básničky, poviedky, romány... ), ale aj to, kde sa nachádza náučná literatúra. Tety knihovníčky nám tiež vysvetlili aj to, ako sa máme v knižnici správať. Ochotne s nami strávili dlhší čas a aj keď sa niektorí z nás pýtali trocha nezmyselné otázky, neprekážalo im to a trpezlivo nám odpovedali.

      Na začiatku, pred vstupom do knižnice, si mnohí z nás mysleli, že knižnica je akási budova, v ktorej nájdeme len knihy a knihy a znovu len knihy. Poukladané v policiach. A budeme sa tam možno aj nudiť. O tom, že to nie je až taká pravda, sme sa presvedčili všetci. Keď vkročíme medzi regály a začneme si všímať, aké knihy tam sú, ani nezbadáme ako a niektorá z nich nás tak zaujme, že si prestaneme všímať to, čo sa deje okolo nás. Ponoríme sa do sveta rytierov, princezien, čarodejníkov, pátračov, kúziel a fantázie. Ponoríme sa do kúzelného sveta. Sveta mimo reality.

      Po odchode z knižnice začneme na okamih náš reálny svet vnímať úplne ináč. Predstavíme si, že po oblohe lietajú draci, že po uliciach sa preháňa na koni Robin Hood a pri strome macko Pú hľadá med. V obchodoch sa platí grajciarmi, po ulici behá pes Belo Bond a v opustenom dome po skrytej vysokej sume peňazí pátrajú traja pátrači.

Do sveta kníh sa oplatí vkročiť...