„Nebuď nešťastný z toho, že nepotrebuješ pomoc a častejšie ju poskytuješ ty ako druhý tebe, ale buď vďačný za to, že na pomoc druhých nie si odkázaný každodenne, celý svoj život.“

      Pomoc sa cení stále, najmä keď ju poskytujeme nezištne. Môžeme ňou niekomu zachrániť život. Niekedy ani netušíme, komu svojím činom pomáhame, ale vieme, že je to dôležité. Ničí nás predstava o smrti nevinného človeka, ktorý bojoval o život a svoj boj prehral iba kvôli našej sebeckosti a nevšímavosti.

      Pred týmito ľuďmi si „dali klobúk dole z hlavy“ aj žiaci Základnej školy Hrnčiarskej v Humennom. Akciu zorganizovala pani učiteľka Jevčáková so svojím záujmovým útvarom Pastelky. K Pastelkám sa pripojili aj žiaci zo záujmového útvaru Farebný ateliér pod vedením pani učiteľky Fiľovej.

      Koncom minulého roka sa vybrali na exkurziu na Oddelenie transfúziológie a hematológie do Nemocnice A. Leňa v Humennom. Odvážili sa pozrieť na miesta, kde ľudia pomáhajú, darujú krv pre bezmocných, ktorí by sa chceli ešte hrať s vnúčatami, variť so svojimi deťúrencami, sledovať západ slnka či počúvať šum stromov, ale ich zákerná choroba im vtom bráni. Ich osud je v rukách tých, v ktorých srdci je aspoň kúsok súcitu, lásky, ochoty... Majú to najdôležitejšie, čo človek k šťastiu potrebuje - majú zdravie.

      Naši spolužiaci si na nich spomenuli a rozhodli sa im skrátiť čas strávený na nemocničnom lôžku. Keďže „Hrnčiari“ majú veľký výtvarný talent, prichystali dobrovoľným darcom krvi umeleckú výstavu svojich diel. Aj keď bol piatok, posledný pracovný deň, výtvarníci šli do toho na sto percent. Nakoniec im dovolili vyskúšať si ľahnúť na lôžka „pomoci“ a vtedy každému veru do smiechu nebolo. Nachystané pre nich bolo aj malé občerstvenie.

      „Úsmev je to najmenej čo môžeme niekomu dať, ale v pravú chvíľu to preňho znamená omnoho viac.“