Strach. Pocit, ktorý pozná každý z nás, pocit, ktorý nikto nechce zažiť. A predsa sa našlo 60 odvážlivcov,
ktorí sa dobrovoľne rozhodli, že sa chcú báť. Ich skúška odvahy sa začala
piatok 27.10.2006 o 19.00, keď s
najnutnejšou výbavou stáli pred vchodom do telocvične ZŠ na Hrnčiarskej ul. O niekoľko minút títo nebojácni piataci,
šiestaci a siedmaci zmenili na postavičky, ktoré by mohli účinkovať v akomkoľvek hororovom filme. Tí najzručnejší
maskéri sa do svojej úlohy vžili až tak, že mnohým ich spolužiakom pri stretnutí s nimi sa zachvelo srdiečko od strachu.
Po ťažkej maskérskej práci
„strašidlá“ čakala odmena vo forme diskotéky a zábavných súťaží.
V prestávkach medzi tanečnými
kolami sa „strašidlá“ od p. učiteľky Daňovej, organizátorky akcie, dozvedeli zaujímavé informácie o tradíciách Halloweenu
a jeho slovenskej verzie v podobe „stridžích dní“. K týmto tradíciám patria aj koledy a obchôdzky po blízkom okolí, preto
sa masky vydali na strašidelnú púť do centra mesta. Svoju cestu, počas ktorej si vykoledovali aj nejaké sladkosti,
zakončili na parkovisku pred budovou Okresného riaditeľstva policajného zboru, kde ich čakali príslušníci zásahovej
jednotky Strediska registrácie poplachov. Týchto tvrdých chlapov halloweenské príšery nevystrašili, ba naopak, mnohé
strašidlá sa naľakali, keď nocou zaznela policajná siréna a výstrely zo signálnej pištole. Tí, ktorí sa nebáli služobného
psa, sa s ním aj odfotili a niektorí šťastlivci sa aj previezli v policajnom aute.
Po týchto vzrušujúcich zážitkoch
halloweenská noc pokračovala nočnou hrou v priestoroch školy. 10-členné skupinky žiakov ozbrojené len jednou baterkou
sa vybrali hľadať ukrytý poklad. Na jeho získanie museli splniť sedem úloh, získať sedem indícií a hlavne prekonať strach
z tmy a nočných príšer. Túto skúšku odvahy všetci zúčastnení absolvovali na výbornú. A keďže už odzvonilo aj hodine duchov,
strašidlá sa mohli utiahnuť do svojich skrýš – spacích vakov, v ktorých strávili zvyšok noci.
Halloweenská noc sa skončila
až o siedmej hodine ráno, keď si nevyspaté, ale šťastné mátohy odvádzali ich rodičia domov. Aj keď niektorým od únavy
nebolo do reči, ich spokojné očká hovorili za ne:
„Na túto noc tak skoro nezabudneme.“
