celom svete, pretože sa z bežného života človeka čoraz viac vytráca.
Poézia robí svet krajším, lepším, spája naoko nespojiteľné a protichodné a
vyjadruje tie najhlbšie city ukryté hlboko pod povrchom ľudskej duše. Odhaľuje
tie najtajnejšie túžby a želania a dodáva životu nový rozmer.
Na hodinách literatúry sme sa minulý týždeň zamýšľali nad poéziou dnešnej doby.
Ticho, citlivo sme vnímali a preciťovali verše, ktoré sa nám zdali spočiatku
zložité. Napokon sme zistili, že poézia je nositeľom myšlienok, ktoré sa len veľmi
ťažko vyjadrujú, je to spôsob komunikácie, ktorý si vyžaduje duševnú
spriaznenosť básnika s čitateľom a obom poskytuje maximálnu slobodu. Vyvoláva
predstavy a zachytáva človeka a svet v nových súvislostiach. Je teda umením vo
svojej podstate neopakovateľným.
