Lepšie počasie sme si s členmi turistického krúžku ani vybrať nemohli. Októbrové slniečko nás hrialo o sto šesť a tak k pohode nám už chýbalo, len nejaké to dobrodružstvo... Najprv sa niektorí tak udomácnili vo vlaku, takže fakt, že sa vezieme len jednu zástavku znášali ťažko. Cestou na hrad sme zbierali kamene, ktoré zúčastnili súťaže o „Najkrajší hradný kameň“. K hradu vedie pohodová cesta s náučnými zastávkami. V kamenných priestoroch zrúcaniny sme sa na chvíľu vžili do dávnych čias rytierov a panovníkov. A veru aj bolo čo obdivovať. Priestory sú udržiavané, pod hradom nás čakal pekný altánok so studničkou a to hore spomínané dobrodružstvo.

      Bolo že to napätia, keď „nemenovaný“ turista zapadol jednou nohou do bahna a botaska bola fuč. Ale záchrancovia Jakub, Viťa (predstavte si mala náhradnú obuv) a zručný ocko si s tým poradili. Viete ako nám tie opekané špekáčky potom chutili? Domov sme sa vrátili s presvedčením, že to bolo lepšie ako sedieť v sobotu za počítačom, a s milou otázkou, či by nemohol byť -turistický- každú sobotu.